Pred niekoľkými rokmi som mala možnosť pocestovať do prekrásneho Paríža, a ešte k tomu aj so svojimi spolužiakmi, kto by mohol odmietnuť takúto perfektnú ponuku? :) So 100 eurami vo vrecku a dobrou náladou som ráno dorazila na miesto stretnutia. Bolo to počas leta a počasie nám prialo, čomu sme boli všetci vďační. Postávanie vonku nás už unavovalo, tak po pokyne, že môžeme nastupovať sme pozahadzovali zbytočnosti (od jedla, cez fotoaparáty až po cigarety :P) a začali sme ako ovečky nastupovať.
Okrem neskutočne dlhej a namáhavej ceste hovorím o Paríži ako o zážitku na celý život, a určite sa tam hodlám vrátiť. Prestávka vo švajciarskom Lausanne pretiahla končatiny a postupne, ale isto, začala upevňovať vzťahy. Bohužiaľ, stále nám ukrutná cesta menila nálady (teda hlavne podaktorým), potrebovali sme jedno - a to posteľ a jedlo. Múzeum olympijských hier síce potešilo a rozšírilo naše vedomosti, ale pocit teplej postele hrial na duši viac, a po prechádzke mestom sme sa pobrali ďalej.
Počase sme dorazili, ubytovaní sme boli na okraji mesta. Poviem vám, naša hustota dopravy sa môže schovať pod vankúš... Počas 3dní sme navštívili najznámnejšie historické pamiatky, ktoré Pariž uchováva, akými sú katedrála Notre Dame, Louvre(!), Víťazný oblúk, Invalidovňa, bazilika Sacre Coeur či samotnú Eiffelovu vežu - to je zážitok! Očarení obrovskými štvrťmi a prekrásnym historickým prostredím, sme len nemo pozerali zo strany na stranu a fotili všetko, čo sa dalo. Ako umelec som sa asi najviac tešila samozrejme na Louvre, v ktorom sme ale dlho nezotrvali - príšerné masy ľudí! Da Vinciho Monu Lízu sme si však nenechali ujsť, tlačenicu sme potlačili :). Možno sa vám to bude zdať morbídne, ale v mojom povedomí ostala takmer živá spomienka na jeden z najrozsiahlejších cintorínov Pére Lachaise. Umelec sa na všetky tieto veci pozerá trošku inak, a tie prepracované hrobky a dekorácie chladným mramorom vo mne proste niečo prebudilo a inšpirovalo aj v mojich obrazoch. Perfektné!
Priebeh celého výletu bol ako na húsenkovej dráhe. Ráno vstávať o 7h ráno, večer líhať okolo pol noci, dalo to zabrať, no niektorí vtáčkovia dokázali aj napriek únave opätovne robiť problémy :). Zážitky však únavu veľakrát prebili, a my sme sa do noci ešte aspoň chvíľku rozprávali, až kým sme nezaspali. Na záver treba dodať, že na Paríž treba viac, ako len pár dní. Jeho ulice schovávajú obrovské množstvo prekrásnych pamiatok, ktoré sme nestihli "okukať." Ostáva mi jediné, a to dúfať, že sa mi podarí opäť chodiť po parížskych uliciach, nasávať kus obrovskej histórie a užívať si slobodu v cudzej zemi...