Pred pár mesiacmi som sa dozvedela, že v jednom nemenovanom útulku majú krásnu fenku amerického pitbullteriéra. Ja, silno zaťažená milovníčka zvierat, som bola odhodlaná vziať si ju. Po nejakom tom skontaktovaní som sa dostala k samotnému majiteľovi útulku. Už pri prvom stretnutí mi bol dosť nesympatický, choval sa povýšenecky (ja len dúfam, že to nebolo kvôli môjmu pohlaviu), čo si všimol aj môj kamarát. Pri pohľade na ostatných psíkov som však mala pocit, akoby to ani nebol útulok, ale odstavovňa "nevydarených kusov", psíky boli vychudnuté, a to mi nedalo neopýtať sa majiteľa, ako sa psíkom darí a ako vôbec dokáže toľkých uživiť. Majiteľ, všimajúc si môj zvedavý tón, len niečo odvrkol. Priviedol nás k fenke. Vtedy mi zovrelo srdce, od šťastia by snáď ten plot aj roztrhala, tak sa snažila predrať k nám. Hneď som nahodila tému, čo všetko potrebuje k tomu, aby som si ju mohla zobrať. A TAM ZAČÍNA ZÁBAVA.
Zrazu mi začal vykladať nezmysly, že si ju už vlastne niekto "rezervoval", že sa najprv musia vyjadriť oni, a potom mi dá vedieť. Pozerám sa na neho, prečo mi dáva na čelo pečiatku "z iného sveta" a snaží sa silou mocou, aby som psíka nedostala. Kamarát samozrejme neostal bez činu a začal do majiteľa hustiť, prečo nám to teda neoznámil do telefónu a my sme sa trepali do útulku zbytočne (používam ešte veľmi mierne slová). Tak nám vysvetlil, že on vlastne chcel, aby sme ju videli, keby sa náhodou daní ľudia neozvú. Počas nášho rozhovoru sa asi ročná fenka neustále dožadovala pozornosti a štekala ako odtrhnutá z reťaze. Pozrela som sa smerom k nej. Vo voliére nemala ani misku s vodou. To ma vytočilo na toľko, že som sa mu začala vyhrážať privolaním polície, čo som zjavne, robiť nemala. Majiteľ spustil spŕšku nadávok (doteraz neviem, komu vlastne boli venované), že máme okamžite opustiť jeho pozemok. Vytočená som mu oznámila, že neodídem, kým jej tam nedá aspoň misku s vodu. Slušne poznamenal, že nemám jeho prácu riešiť a okamžite vypadnúť. Mala som dosť, fenku som posledný krát pohladkala a odišla. Telefonátu som sa nedočkala, a tak som o pár dní neskôr do útulku poslala kamarátku, aby sa šla pozrieť na fenku pod zámienkou, že si chce pozrieť psíkov. Fenka tam už nebola...
Skúsenosť s majiteľom daného útulku mi ešte dlho chodila po rozume. Dodnes nechápem zmysel jeho konania, či v ten deň vystúpil zlou nohou z postele alebo mu prišiel veľký účet za plyn. Nech je už dôvod jeho konania akýkoľvek, bolo vysoko neprofesionálne, nehovoriac o prístupe ako človeka, ako aj zaobchádzanie so životmi živých bytostí. Ľuďom, ktorí sa rozhodli zobrať si psíka alebo teda mačku z útulku, želám veľa šťastia na majiteľov a rozumný prístup. Na Slovensku je totiž všetko možné...
