Môj druhý a myslím, že aj posledný prejav na území školy :D

Vopred oznamujem, že obsah textu nenaráža na žiadne konkrétne osoby. Text ako aj mená a pojmy sú vymyslené a autor nimi nechcel nikoho uraziť...(:D)

Vážené smútočné zhromaždenie,

dnes sa tu nestretávame, aby sme sa radovali z nového dňa. Práve dnes sa čas zastavil. Zastavil sa nielen pre človeka, ktorý už nie je medzi nami, ale aj pre blízkych či kamarátov, ktorí zbytočne hľadajú tvár manžela, otca, syna, kamaráta... Smrť podčiarkla čiernym atramentom v kronike života pod jeho menom.

Róbert Fiko už nemôže precitnúť z hlbokého spánku. Jeho odchod otriasol celým Slovenskom, ba dokonca svetom. Je to už 50 rokov, čo sa stal despotom na našom území. Jeho život bol rozmanitý. Priblížme si ho pár vetami.

Po tom, ako sa stal predsedom vlády, jeho kariéra začala stúpať. V tom období vo svete zúrila svetová kríza. Nezlomný však dodal, že on uchráni Slovensko pred touto potvorou. O rok neskôr boli tisíce Slovákov bez práce... Čo tam po tom, že nemali čo jesť. Róbert Fiko, veľký a obávaný bojovník proti kríze, urobil aj nemožné. Pre to, aby zachoval demokraciu v štáte, dal zmlátiť obuškami protestujúcich ľudí a ešte im aj potajomky zvýšil dane. Áno, bol to charakter. Bol to Pán politik... Hádal sa, bil sa, bol ochotný urobiť čokoľvek...pre seba.

A tak, pán Gašparko, vtedajší prezident, povedal dosť. Veď takto to ďalej nejde, páchať toľkú krivdu na slovenskom národe! Snažil sa oslabiť, ba dokonca zničiť Fikovu moc. Neúspešne. Jedného dňa ho našli mŕtveho vo vani. Vraj si tam fénoval vlasy... Rodina, národ, dokonca aj kde tu nejaký poslanec, plakali... Len Fiko, opantaný mocou, medlil si ruky poza oponou a pripravoval sa na svoj obrovský comeback.

O pár týždňov prišlo k najhoršiemu. Spolu s ministrom vnútra Róbertom Kadilakom, ovládli celý parlament a opozíciu dali nainfikovať umelo-vytvorenou prasacou chrípkou. To isté napáchali aj na tých, ktorí sa rozhodli vzoprieť. Nech je im zem ľahká...
Jeho červená kariéra začala napredovať. Policajti už nemuseli chodiť do akadémií, veď načo, inteligentní sú už dosť, škoda peňazí. Ľudia sú nakazení chrípkou?! Čo už, zákony prírody sú jasné, prežijú iba najsilnejší. Demokracia bola, samozrejme, zrušená. No rozdiel bol v tom, že tento krát to bolo už oficiálne. V skratke, Róbert Fiko sa stal hlavou politického i spoločenského života. Žil ba priam ukážkovo, bojoval za svoje sny. Okrádal chudobných, bohatých tiež, iba sebe dával.

Možno pre toto jeho ambiciózne odhodlanie ho našli spolu s jeho kumpánom Kadilakom v jednej vani, mŕtvych... Vraj si tam fénovali vlasy... Nikto dodnes nechápe trend politikov fénovať si vlasy vo vani, kde je kopec vody, ale predsa len, my, bežní občania, podobné konanie nemôžeme pochopiť, keďže politici boli vždy niečo viac, ako ľudia.

A preto, vezmime si ponaučenie z jeho života. Pred konaním si dobre premyslime, čo ideme robiť, berme vážne zmysel našich životov, slov a činov. Bojujme za seba, za svoje názory, sny, idey... Život je totiž iba pre silných... A hlavne, nefénujme si vlasy vo vani, kedykoľvek sa totiž môže ruka pošmyknúť... A nielen naša...

Ďakujem