Moje spomienky sú často krát sústredené na Nitru. Spomínam si na ulice, ktorými som ako dieťa splašene utekala, na kamarátov, ktorých mi mesto ponúklo, na zážitky, ktoré som v ňom prežila. Prechádzky starobylým mestom vo mne vyvolali pocit národnej hrdosti, nielen vzhľadom k Slovensku, ale aj k mestu, ktoré mi ukázalo, čo je to v skutočnosti pojem história. Nech už sú dohady expertov akékoľvek, pre mňa ako človeka znamená história tohto mesta mnoho. Nie každý sa totiž môže pochváliť takými koreňmi významných udalostí, aké ma práve Nitra. Pomedzi starobylé budovy sa šíri jemný šepot starých legiend a povestí, hlasy tých, ktorí pre toto mesto niečo obetovali.
Preto mi dnes nie je po vôli dnešná tvár mesta. Prílev nových a nových investorov nám síce má dodať prácu či v niektorých prípadoch aj zábavu, no popri budovaní nových často krát mohutných stavieb sa akosi zabúda na jedinečnosť stavieb, ktoré tu stáli stovky rokov. Sľuby investorov o zachovaní určitej časti budov ostáva len pri sľuboch a veľakrát sa stáva, že niečo tak impozantné a historické padne prachom kvôli vidinám lepšej budúcnosti. Moje spomienky sa rúcajú pre niekoho sen, pre niečo, čo má priniesť určitý obnos peňazí. Uvedomujem si fakt, že to je mnohokrát pre moju lepšiu perspektívu v živote, no veľakrát sa zničí aj to, čo sa nemusí.
Stačí sa pozrieť napríklad na starobylé Mlyny. Dnes na ich mieste stojí budova postavená z ton skla a betónu. No táto budova stála viac, ako len niekoľko miliónov. Stála ľudí obrovský kus histórie, spomienok a dedičstva. Miesto toho, aby sa podporovali malý podnikatelia, ktorý horko-ťažko vzhľadom k momentálnej ekonomickej situácii vyžijú, sa podporili zahraničný investori či veľkoodberatelia. Je samozrejmé, že každá vec má dve strany pohľadu, a že mnoho ľudí si pochvaľuje existenciu tohto nákupného centra. No mojím cieľom nie je zdiskreditovať dané centrum alebo ktorékoľvek stavby vybudované v našom meste za poslednú dobu. Chcem poukázať na to, koľko krás sa nachádza okolo nás, a v koľkých prípadoch sa naozaj hľadelo iba na prosperitu a zanedbala sa skutočná historická hodnota oproti hodnote finančnej.
Naskytuje sa mi otázka. Koľko histórie bude musieť ešte padnúť pre novú budúcnosť? Prečo sa nenájde cesta kompromisov a sľubov, ktoré budú splnené? Moji rodičia mi celé detstvo ukazovali historické miesta v Nitre a okolí, snažili sa nevynechať jediné dedičstvo, ktoré im bolo po generáciách odovzdávané. Dnes, pri pohľade na rozrastanie miest po celom kraji sa pýtam, čo budeme ukazovať ďalším generáciám my? To je otázka, ktorá by sa mala stať podnetom pre premýšľanie každého z nás...
